Rozmnožovanie
Update 4.2011
Príroda sa riadi presnými pravidlami, ktoré sa mi snažíme napodobniť. Niektoré náhle zmeny (teplota) môžu spôsobiť nezvratné zmeny v organizme a schopnosti reprodukcie. Niektoré druhy sú špecificky viazané na svoj biotop a jeho porušenie, náhla zmena taktiež poškodzuje prípadnú plodnosť samíc alebo kvalitu samcov vhodných na párenie. U niektorých druhoch doteraz nevieme v podstate žiadne fenologické poznatky z prírody (zimovanie, zmeny v biotope počas roka, dospievanie samcov, samíc, obdobie párenia). Časom sme zistili, že jedným z dôvodov nezdaru odchovov je aj kríženie podobných druhov (T. blondi vs T. stirmi, C. fasciatum vs C. pentaloris) medzi sebou. Nedostatočné poznatky o jednotlivých druhoch, ktoré sa na seba veľmi podobajú, nedbanlivosť a nezáujem o taxonomickú problematiku sú bežnou vizitkou našich „odborníkov“. Vo voľnej prírode sú páky aby nedochádzalo ku kríženiu alebo sa výrazne minimalizovalo napr: prezygotický izolačný mechanizmus ak rôzne populácie obývajú spoločný biotop. Terénne prekážky (povodie, hory atď.) zabraňujú taktiež stretu podobných populácii. Odpoveď ako úspešne rozmnožovať vtáčkarov neexistuje. Ani niekoľkoročné snaženie nemusí byť pri nezvratných zmenách na organizme pavúka korunované úspechom.
Odchovať potomstvo svojho obľúbeného druhu vtáčkara je asi snom každého nadšeného chovateľa. Chcete mláďatá? Prvým krokom, s ktorým začneme, je oboznámenie sa zo základnými aspektmi párenia pavúkov. Približne si povieme čo také párenie obnáša a s čím všetkým sa môžeme u neho stretnúť.
Samica: Samicu je najlepšie páriť 1 – 6 mesiacov po zvleku. Samozrejme musí byť adultná (pohlavne dospelá). Niektoré zdroje uvádzajú, že najvhodnejším obdobím pre párenie je práve prvý týždeň po zvleku samice, keď už je na tento akt pripravená, avšak nemá ešte dostatočne stvrdnuté chelicery na to, aby napadla samca.
To, či vaša samica už pohlavne dospela, nie je vždy úplne jednoduché určiť a ani skúsený chovatelia vám nedajú zaručený recept ako sa o tom presvedčiť.
Ako jedna z možností sa uvádza určenie podľa počtu zvlekov. Väčšina samíc istého druhu dospieva po určitom počte zvlekov, ktoré sa spravidla veľmi nevychyľujú od priemeru. Často sa však môže stať, že samica, ktorá mala dospieť v 12. zvleku, dospeje až v 15 a podobne.
Ďalšie možnosť je adultnosť určiť podľa veľkosti samice. Ak nájdete pramene alebo chovateľov, ktorí tvrdia, že ich úspešné odchovy mali u samíc, ktoré mali v nohách 14-17cm, tak ak má aj tá vaša približne toľko, môže byť pohlavne dospelá. Ani táto metóda však nie je úplne spoľahlivá.Ak samček v prítomnosti samice začne „bubnovať“ (viz ďalej) a samica jeho bubnovanie opätuje, je pripravená na párenie a teda dospelá. No ani to, že vaša samica je pohlavne dospelá, vám nezaručuje úspešný odchov. Dôležité je zistiť si podmienky a približnú dobu párenia konkrétneho druhu vo voľnej prírode (nemusí to byť vždy smerodajný údaj, ale môže pomôcť – napr: pri druhu Theraphosa blondi sa väčšina odchovov uskutočňuje na jeseň alebo kontaktovať skúsenejších chovateľov, ktorý už s odchovom daného druhu skúsenosť majú.
V jednotlivých rodoch nájdeme veľa odlišností aj v rámci jeho jednotlivých druhov, na ktoré treba pri pred párením prihliadať – zimovanie, vek (najmä samca), striedanie teploty počas roka ale aj dňa a pod. Napríklad u druhu Brachypelma auratum sa odporúča páriť aspoň 4 roky starú samicu, ktorú každý rok zazimujeme pri 10 stupňovej teplote na 3 týždne. Takto komplikované to však nie je u všetkých druhov, odchov B. auratum sa radí medzí problematické. Mnoho druhov sa pári pomerne ľahko a ochotne a výskyt mláďat na trhu býva takmer celoročný (Nhandu chromatus, B. albopilosum, B. vagans...). Avšak ani častý výskyt na trhu nie je záruka bezproblémového odchovu. Napríklad u takého bežného druhu akým je Grammostola rosea je úspešný odchov značne obtiažny. Odporúča sa nechať samicu tesne pred párením 2 – 3 týždne „oddychovať“ pri postupne znižovanej teplote a vlhkosti. Pred aktom párenia je dôležité samicu nakŕmiť aby si ako vhodný zdroj živín potrebný na stavbu kokóna a vývin jej vajíčok nevybrala samca, ktorý je vlastne najvýživnejšou potravou. Samici ponúkneme napríklad dve holíčatá alebo väčší počet cvrčkov. Všetko zase záleží od druhu. Samicu ale neprekrmujeme! Môže to mať za následok rýchle zvlečenie alebo menší počet vajíčok v kokóne. Niektorý chovatelia pridávajú do potravy samice aj vitamíny vo forme cvrčkov obalených vo vitamínovej zmesi (popráškovanie kalciom) a pod. Využitie vitamínov a minerálov u vtáčkarov je však otázne.
Ďalšou vecou, na ktorú treba ešte pred samotným aktom párenia prihliadať je vzájomné priblíženie sa jedincov opačného pohlavia, čo býva často kritický moment, keď samec končí „pod chelicerami“ samice. Je vhodné ak sa môžu samec a samica trošku spoznať – nie je to podmienkou, no niektorým samcom alebo samiciam práve takéto oťukanie sa, spustí vnútorné procesy a prejavia záujem o párenie. Poslúžiť nám k tomu môže väčšie terárium predelené niečím perforovaným (pevné dierkované alebo sieťované pletivo alebo plech) na polovice. V takto upravenom teráriu sa nejakú dobu jedince spoznávajú, každý samozrejme na inej strane.
Samec môže počas svojho poznávacieho pobytu za pomoci pedipálp vyťukávať o podklad akýsi kód, ktorým sa samici akoby predstaví a „vysvetlí“ jej svoj zámer páriť sa, takisto ako uvedie príslušnosť k rovnakému druhu. Práve pomocou týchto, pre každý druh jedinečných signálov, si často zachráni život. Ďalším spôsobom vábenia samice sú seizmické pohyby samca, akési trasenie sa v stave tranzu. Samica cíti prítomnosť samca a môže mu signály opätovať (bubnovanie pedipalpami o podklad) a prejaviť tak svoju pripravenosť a záujem o párenie, alebo ich neopätovať a samca odohnať alebo dokonca napadnúť. V prípade použitia „poznávacej metódy“ však napadnutie nehrozí. Poznámka: Tieto zvuky sú veľmi dobre počuteľné aj pre nás a keďže k vábeniu dochádza najčastejšie vo večerných a nočných hodinách, keď sú pavúky najaktívnejšie, môžete byť zaskočený a treba to noc- dve pretrpieť.
Samec: Pohlavne dospelý samec má na konci makadiel bulbusy (majú ich všetky druhy vtáčkarov!). Samce niektorých rodov vtáčkarov disponujú aj tibiálnými hákmi – viz. článok zvliekanie a určenie pohlavia. Vo väčšine prípadov býva samec vzrastovo menši ako samica, má menšie bruško a menšiu veľkosť v tele a je „nohatejší“. U niektorých rodov je známy pohlavný dimorfizmus (dvojtvárnosť), kde sa samec od samice veľmi líši aj sfarbením (rody Poecilotheria, Psalmopoeus).
Tibiálne háky majú samce týchto rodov: Acanthoscurria, Aphonopelma, Agnostopelma, Avicularia, Bonnetina, Brachypelma, Ceratogyrus, Citharacanthus, Cyclosternum, Cyriocosmus, Cyrtopholis, Crassicrus, Chromatopelma, Euathlus, Eupalaestrus, Hapalotremus, Haplopelma, Melopoeus?, Hemiercus, Grammostola, Hapalopus, Homoeomma, Lasiodora, Lasiodorides, Megaphobema, Metriopelma, Nhandu (okrem carapoensis) Nesipelma, Pamphobeteus, Paraphysa, Plesiopelma, Phormictopus, Psalmopoeus, Pseudhapalopus, Pterinochilus, Pterinopelma, Schizopelma, Sphaerobothria Thrixopelma, Vitalius, Xenesthis. Tibiálne háky má aj samec Theraphosa (Pseudotheraphosa) apophysis.
Tibiálne háky nemajú samce týchto rodov:
A
Annandaliella - modifikované
Anoploscelus
Augacephalus - nemá len A. junodi
Avicularia - len niektoré v rode nemajú
C
Chilobrachys
Coremiocnemis
Chilocosmia
E
Euphrictus
H
Heteroscodra
Heterothele
Hysterocrates
I
Ischnocolus
L
Lyrognathus
M
Metriopelma
N
Nhandu - nemá len N. carapoensis
O
Orphnaecus
P
Pachistopelma - modifikované
Pelinobius (ex Citharischius)
Phlogiellus
Phoneyusa
Phormingochilus
Plesiophrictus - len niektoré v rode nemajú
Poecilotheria
S
Selenocosmia
Selenostholus
Selenotypus
Sericopelma
Stromatopelma
T
Theraphosa - nemá T. blondi a T. stirmi
Thrigmopoeus
Sporné môže byť zaradenie Theraphosa blondi. Ross a West uvádzajú že nemá tibiálne háky, taktiež v diele: Systematic revision and cladistic analysis of Theraphosinae (Araneae: Theraphosidae) (Fernando Peréz-Miles, Sylvia M. Lucas, Pedro I. da Silva Jr., Rogerio Bertani, 1996) je u T. blondi zaznamenané to isté. F. Kovařík prezentuje, tibiálne háky sú, no silno redukované. Samec ich pri párení nepoužíva. Podľa toho diela je aj rod Nhadnu vedení bez tibiálnych hákov no z tohto rodu nemá tibiálne háky len Nhandu carapoensis. Môže to byť tým, že N. carapoensis je typovým druhom pre rod Nhandu a viaceré druhy boli do tohto rodu preradené z iných rodov (N. vulpinus z rodu Vitalius, N. chromatus bol pôvodne Lasiodora cristata...).
Umiestnenie tibiálnych hákov je na tibii samcov prvého páru kráčavých končatín. Slúžia na zachytenie chelicer samice počas párenie. Za prvé slúžia ako ochrana samca pred uhryznutím. Za druhé si pomocou nich samicu nadvihne do potrebnej polohy. Často sú mu osožné v prípade že samica nie ochotná spolupracovať. Párenie samcom, ktorému chýba celá končatina, kde je umiestnený tibiálny hák, ešte nemusí byť kritické. V mnohých prípadoch je schopný odpáriť a nadvihnúť samicu aj tým jedným, ktorý mu ostal na druhej končatine.
Bulbusy a tibiálne háky sú viditeľné voľným okom. Bulbusy sú umiestené na konci makadiel. Slúžia ako malé zásobarne spermatu samca. Samec ho do nich dostane tak, že po dospelostnom zvelku si po istom čase, zhruba 2 – 3 týždňoch, usnová spermatickú sieť, podlezie ju obrátený naznak a v oblasti epigastrálnej ryhy začne vylučovať a prichytávať sperma na sieť. Pod pojmom spermatická sieť rozumieme klasickú ‘‘pavučinu‘‘ šikmo natiahnutú napr: o substrát a kus opretej kôry v teráriu (niečo ako pavučinové lôžko na zvliekanie sa pavúka s väčšími rozmermi a možnosťou podlezenia). Následne spod spermatickej siete vylezie, prečerpá si embolusom (výbežok na konci bulbusu) prichytené sperma do bulbusov (malé zásobníky guľovitého tvaru). Samec spermatickú sieť spravidla zničí. Ostane po nej povlak, ktorý je možné pozorovať a zistiť, či je samec už prečerpaný. Celý proces trvá niekoľko hodín a samec by nemal byť pri tomto úkone rušený.
Stimulom na prečerpanie mu môže byť prítomnosť samice niekde v blízkosti jeho terária. Stačí keď samicu zacíti v miestnosti (nie je to podmienkou, no u niektorých jedincoch môže pomôcť). Samec sa aj bez párenia môže niekoľkokrát za určité obdobie prečerpať. Častejšie sa ale prečerpávajú po párení. Môže sa však stať, že sa neprečerpá vôbec, čo môže byť zapríčinené nejakou poruchou. Isto už viete, že samec vtáčkara (okrem extrémov) žije väčšinou okolo pol roka až rok po adultnom zvleku, po ktorom sa už nezvlieka (viz. sekciu zvliekanie). Po prečerpaní môže samec nervózne pobehovať po teráriu a snažiť sa dostať von, čo znamená, že začína hľadať vhodnú partnerku. Najplodnejším a kvalitatívne najlepším obdobím samca na párenie je prvých 4 – 6 mesiacov. V teráriu, kde je samec držaný skúste držať vyššiu vlhkosť vzduchu kvôli lepšej kvalite sperma. Dospelý samec veľmi neprijíma potravu a žije hlavne zo zásob uložených v abdomene. Postupom času chradne, slabne a stáva sa menej flexibilný a pohotový na prípadné útoky samice. Opadá aj jeho záujem páriť sa a kvalita spermy sa postupne znižuje.
Poznámka: Osobne som pozoroval toto slabnutie u troch adultných samcov krížencov, ktorých som nepáril. Spočiatku hýrili veľkou aktivitou a pravidelne sa prečerpávali. Celkom dobre prijímali potravu. Neustále sa pokúšali dostať von z terária a padali na podklad. Po niekoľkých mesiacoch ich záujem nepoľavoval. Asi po pol roku sa však začali prejavovať príznaky opotrebovania exoskeletonu. Postupne si zodreli väčšinu obranných chĺpkov na abdomene (nevyčesali ich). Po ďalšom mesiaci sa začali prejavovať známky opotrebovania vo forme drobných preliačením. Bolo dobre pozorovateľné, že zvliekanie nie je len proces, pri ktorom pavúk rastie, ale aj vymieňa svoju opotrebovanú kostru. Ďalší mesiac už boli pozorovateľné odlomené kúsky (aj celé) končatiny. Pokožka na abdomene bola vysušená a vrásčitá. Pavúky sa prestali čistiť a aktívne pohybovať. Dvaja uhynuli prirodzene a jedného som na noc vložil do mrazničky...
Neschopný páriť je takisto samec so zle vyvinutými bulbusmy. Veľmi vhodné je aj správne načasovať kúpu samca. Niektorý chovatelia chovajú samce pri nižších teplotách s malým prísunom potravy, aby spomalili jeho rast kým im dospeje samica. Takto chované jedince nemusia narásť do požadovanej veľkosti, sú slabý alebo kvalitatívne nevhodný na párenie.
Tvar bulbusov je pre každý rod jedinečný. Takisto medzi druhmi v rámci toho istého rodu je ich tvar istým spôsobom odlišný. Je to aj jeden z určovacích znakov, a preto pasujú len do určitej pohlavnej štrbiny. Medzi druhmi v rode je možné párenie, napr: Brachypelma albopilosum x Brachypelma vagans. Môj osobný názor je, že medzidruhové párenie nepatrí k skutočnému chovateľovi so záujmom o čistý chov nech sú výsledné variácie ako zaujímavé. Okrem hore uvedených podmienok sa neodporúča páriť súrodencov z jedného kokónu. Podľa štúdií sa z takýchto kokónov liahnu mláďatá s vysokou úmrtnosťou, zlým rastom, nedosiahnutím maximálnej veľkosti, zlou farbou a takisto úmrtiami „bez príčiny“ aj vo vyšších zvlekoch. Čo by ale niektorí neurobili pre zisk!
Podmienky na párenie: Vhodný čas na párenie je večer, keď začínajú byť pavúky aktívne. Niektoré jedince nemusia javiť záujem o párenie keď je v terárium (miestnosti) nízka teplota. Ideálna je okolo 26 - 28 stupňov. Vlhkosť sa odporúča mierne zvýšiť. Udržanie potrebnej vlhkosti alebo teploty je najvhodnejšie zistiť podľa skutočných ukazovateľov v prírode v dobe párenia. Všetko záleží od jednotlivých potrieb druhu, ktorý budete páriť.
Čo si treba pripraviť: Ja mám pri párení vždy pripravený postrekovač v prípade, že chcem odohnať samicu od samca. Varešky alebo iné drevené kuchynské náradie v prípade nutnosti ochrany samca. Ďalšou pomôckou sú umelohmotné nádoby na prikrytie samca alebo samice pred párením a po párení na voľnom priestranstve. Ďalej pinzetu, ktorú použijete sa ochranu samca alebo na jeho navigáciu k samici. Pinzetu pri párení strčíte medzi chelicery páriacich sa pavúkov a tým sčasti zabránite samici útoku na samca. Umiestnite ju tak, aby samcovi pri párení nezavadzala, to je niekoľko cm nad ním. Samec si ju nevšíma. Ja to mám vyskúšané u zemných druhoch. Časom sami zistíte, čo je pre vás potrebné a výhodné.
Ako prebieha párenie: Priblížime si ukážkový model párenia: Samec podbehne samicu, alebo si ju prichytí tibiálnymi hákmi (záleží od druhu). Samica je trpezlivá a s roztvorenými chelicerami sa nechá od samca podobrať, postaví sa ako keby do obranné postoja a tým uľahčí samcovi robotu. Keď samec nemá tibiálne háky, snaží sa samicu podbehnúť. Trpezlivosť samice je myslená tak, že ak je samec nešikovný, samica čaká na odpárenie. Samotný akt párenia môže nastať v zlomku sekundy alebo trvať niekoľko sekúnd. Samec za ten čas vnikne embolusom, ktorý je časťou bulbusu, do pohlavného otvoru samice a vypustí do jej spermatéky sperma. Samicu môže odpariť jednými alebo striedaním obidvoch bulbusov. Potom samec položí samica späť na podklad a každý sa vyberie vlastným smerom, samec hľadať ďalšie samice a samice pripraviť sa na kladenie vajíčok. Takto jednoducho to ale často neprebieha a párenie býva sprevádzané rozličnými komplikáciami, najčastejšie usmrtením samca samicou a neochotou páriť sa.
Niekoľko typov párení:
1. Párenie v teráriu - Samica je vo svojom prostredí, na ktoré je zvyknutá. Samec sa pripúšťa k samici vložením do terária. Ten môže ihneď reagovať na samicu poklepkávaním pedipalpami a seizmickými pohybmi teľa. Samica môže jeho záujem opätovať silným opakovaným bubnovaním pedipalpami. Niektoré africké rody sú však veľmi háklivé na vonkajšie podnety z okolia a pri vyrušení môžu náhle prestať javiť záujem o párenie. Pri tomto type párenia nemáme veľký prehľad ani kontrolu nad priebehom párenia, pokiaľ má terárium „klasické“ otváranie spredu. Preto sa odporúča samicu niekoľko týždňov pred párením premiestniť do klasického akvária, ktoré má voľnú vrchnú stenu a môžete tak doňho zasahovať.
Norové druhy: Párenie väčšinou prebieha niekde v blízkosti nory alebo na jej začiatku kde samica čaká na samca (napr. u druhu Citharischius crawshayi).
Stromové druhy: Zvláštnosťou u „stromákov“ je to, že samec môže žiť so samicou v jednom teráriu aj niekoľko mesiacov bez ujmy a opätovne sa s ňou páriť až kým samica nespraví kokón. Takéto správanie bolo zaznamenané u rodov: Avicularia, Poecilotheria, Psalmopoeus. Priebeh párenia je podobný ako u zemných druhoch, akurát sa odohráva zväčša pri alebo v pavučinovom hniezde samice, resp. na stenách terária alebo vetvách a vyzerá o dosť bizarnejšie ako u zemných druhoch.
2. Párenie mimo terária – Samica sa môže stať menej útočná voči samcovi. Môže byť plachšia, keďže sa nenachádza v prostredie, na ktoré je zvyknutá. Prejavy sú rovnaké ako keď párenie prebieha v teráriu. Pri tejto metóde môžete plne zasahovať do priebehu párenia a môžete mať kontrolu oboma jedincami. Je vhodné najmä pri pokojnejších a pomalších zemných druhoch.
2a. Kombinované párenie – jedná sa o metódu keď párenie začína v teráriu pred hniezdom samice a nechajú sa otvorené dvierka terária pre voľnejší pohyb pavúkov, ktoré často doslova vyletia z terária a pária sa niekde v miestnosti. Takýto postup som videl najmä pri stromových druhoch.
3. Párenie podržaním samice – Tento spôsob sa neosvedčil všetkým chovateľom a každý s ním má iné skúsenosti. Spomína ho napr: Lubomír Klátil vo svojej publikácii. Je vhodný keď máte požičaného samca a nechcete aby vám ho samica zabila. Samica nejaví záujem o párenie a má tendenciu samca napadnúť.
Postup: Samicu uchopíte (viz. obrázok v sekcii určovanie pohlavia) a držíte v určitom uhle tak, aby bol samec s tibiálnymi hákmi schopný podobrať jej chelicery. Samca nasmerujete k samici. Samicu držíte stále aj počas aktu párenia. Samec si ruku nevšíma. Naposledy sme takto párili(Sceptic&Bebekexxx) samicu Grammostola rosea. Samica bola pred aj po párení pokojná. Samec ju odpáril obidvoma bulbusmy asi za 30 sekúnd. Samca som pre istotu chránil vložením časti pinzety medzi ich cheliceri. Párenie prebehlo mimo terária. U toxicky významných druhoch som počul o pridržaní samice pinzetou, čo chce ale určitú skúsenosť, väčšiu pinzetu a cit v ruke. Pri takomto type párenia vám odporúčam mať na oboch rukách nasadené gumené rukavice. Ja som mal rukavicu iba na ruke pravej ale kvôli nešikovnému uchyteniu samice som ju nakoniec pri párení držal rukou ľavou. Obtrel som si ju o abdomen samice a prvýkrát sa u mňa dostavila reakcia na obranné chĺpky. Miesto mi stvrdlo a bolo necitlivé až do doby kým sa mi koža z ruky nezošúpala.
V tomto bode vám ostáva už len jediná vec a to čakať. Samica vytvorí kokón v rozpätí 6 týždňov – 9 mesiacov. Jednoznačnými znakmi sú zapradenie sa do svojho hniezda, žravosť ale aj zväčšovanie objemu abdomenu bez prijímania potravy. Po párení môžu nastať tieto prípady:
1. Samica nám spraví oplodnený kokón z dobre vyvíjajúcimi sa vajíčkami. Počet vajíčok závisí od druhu a veku samice. Platí pravidlo, že čím je staršia, tým bude mať v kokóne viacej vajíčok. V bytovej zástavbe, kde sú rozličné rušivé vplyvy okolia je možné zničenie kokónu vďaka otrasom a pod. Niektoré rody sú na ničenie kokónov experti napr: Haplopelma. Stromové vtáčkare máju v kokóne menej vajíčok rádovo stovky. Zato zemné druhy ako Lasiodora parahybana cez 1500. Kokón sa samici môže nechať alebo odobrať. Niektoré druhy nám na jedno párenie môžu spraviť dva kokóny naraz - Psalmopoeus cambridgei niektoré africké rody napr: Ceratogyrus, Pterinochilus. U afrických druhov je však veľká hrozba úmrtia. Samice afrických vtáčkarov po stavbe druhého kokóna často zomierajú nezávisle či ho spravia na jedno alebo viacero párení v určitom časovom období. Spôsobené to môže byť prirodzeným biologickým podnetom, pretože Afrika je chudobná na potravu.
2. Samica nám spraví neoplodnený kokón. Príčinou môže byť zlá kvalita sperma samca. Kokón časom zničí, pretože z neho nebude cítiť žiadne odozvy. Neoplodnené kokóny robí napr: Theraposa blondi. Neoplodnený (takzvaný planý) kokón robia aj nepárené samice. Z môjho okolia je mi známi prípad Psalmopoeus cambridgei. Prečo samica spraví kokón aj bez párenie nie je zatiaľ dostatočne objasnený. Je možne, že sa jedná o niečo ako pud v dobe sezónneho párenie v ich domovine v spojitosti s vhodnými klimatickými podmienkami v teráriu.
3.* Samica nám nespraví kokón alebo sa zvlečie. Po zvlečení sa jej zvlečie aj spermatéka – zásobáreň sperma (viz. Zvliekanie). Po zvlečení treba párenie opakovať. Kokón nám samica nemusí spraviť, pretože nebola dospelá, zle pripravená na párenie, nemala vhodné podmienky. Väčšina druhov vám kokón nespraví na počkanie. Netreba však vešať hlavy dole ani sa vzdávať, ale skúšať pripraviť vhodné klimatické podmienky a odchov načasovať načo najprirodzenejšie podmienky v prírode. Úspech sa časom iste dostaví.
Ďalšie náležitosti ako starostlivosť o samicu v období po vytvorení kokónu, starostlivosť o odobratý kokón a o samotné mláďatá prinesieme v ďalších článkoch.
Sceptic & Bebekexxx