Euathlus truculentus (pet trade)
L. Koch, 1875Popis: Túto vizitku píšem hlavne pre podmienky chovu tohto druhu, pretože je isté, že to, čo sa predáva ako Euathlus truculentus, momentálne E. t., nie je. Bez dôkladného študovania spermaték a bulbusov u tohto druhu sa určite nepohneme z miesta. Podmienky chovu sú však podobné ako u jeho falzifikátov. Celý rod Euathlus sa vyznačuje radou taxonomických noviniek a nepresností. Momentálne obsahuje 5 druhov (E. latithorax, pulcherrimaklaasi, truculentus, vulpinus, vulpinus ater). Rôzne „espéčka“ sem priviezli hlavne českí kolegovia z Chile - Euathlus sp. Gold (horský a nížinný), Euathlus sp. Yellow a podobne. Mláďatá tohto pavúka, ktorého som kúpil ako E. truculentus, sú drobnejšie a pri zvliekaní do druhého zvleku im začnú viditeľnejšie tmavnúť končatiny. Okrem femuru sa sfarbuje zvyšok kráčavej končatiny na čiernu farbu. Sfarbenie nájdené na internete je variabilné, pričom nájsť rôzne fotografie, ktoré vám zaručene ukazujú E. truculentus, nie je žiadny problém. Ako vyzerá samica, vám momentálne neprezradím, ale charakteristicky tmavý abdomen s červenými štetinami, hlavne na prednej strane abdomenu, ostáva typický aj pre ostatné variácie Euathlus truculentus s rôznou obmenou farby karapaxu. Popis samca je takisto variabilný, avšak po preštudovaní práce Male palpal bulbs and homologous features in theraphosinae som bol o trošku múdrejší. Keďže nepoznám štruktúru bulbusov zvyšných Euathlus sp. Gold (horský a nížinný, atď.), nemám s čím porovnávať a vyvodzovať závery. Čo je teda na bulbuse Euathlus truculentus také výnimočné? Je jedinečný a charakteristický hlavne absenciou všetkých štyroch základných kýlov na emboluse a je takpovediac hladký, bez zárezov. Má však niečo, čo nemajú ostatné druhy. Ide o takzvaný „ventral (medial) crest“ (ventral – predný, crest - korunka, hrebienok, chochol). Pri troche šikovnosti si obrázky bulbusov a dokonca aj spermatéky samice z prác renomovaných svetových autorov nájdete. Na záver som si doštudoval prácu Pérez-Miles, F., S. M. Lucas, P. I. da Silva Jr. and R. Bertani. 1996. Systematic revision and cladistic analysis of Theraphosinae (Araneae: Theraphosidae). Povôdný názov Paraphysa phryxotrichoides (Stand, 1907) bol synonymizovaný s Euathlus truculentus Ausserer, (skúmaný holotyp samca), od ktorého sa ničím nelíšil. Rod Euathlus a Paraphysa sú taxonomicky príbuzné rody s náročnou determináciou jednotlivých druhov.
Veľkosť: V tele 4 – 6 cm.
Obranné správanie: Zaujímavé je, že latinské truculentus znamená nepriateľský, agresívny. Vykopávanie obranný chĺpkov, obranný postoj.
Pôvod: Chile, Argentína
Spôsob života: Obýva rôzne terénne nerovnosti.
Podmienky: Terárium pre stredné zemné druhy. Teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí 21 – 24 stupňov. Vzdušná vlhkosť 60 – 75 %. Výška substrátu do 5 cm. Substrát zbytočne nevlhčite, polovicu substrátu odporúčam nechať suchú a druhu jemne vlhčiť. Vybavenie terária by malo byť čo najjednoduchšie, úkryt, kus opretej kôry, napájačka. V kokóne býva 50 - 100 pavúčikov. Samec má tibiálne háky. Párenie nebýva problematické ale môže sa stať, že samica býva agresívna a napadne samca. U mláďat som zaznamenal v priebehu 8 mesiacoch 2 – 3 zvleky, vlhčím sporadicky, pavúčiky nie sú moc žravé, na abdomene je pekne viditelné zrkadielko.
Doba dospievania: Pravý Euathlus truculentus sa nikdy v chove nevyskytoval.
Dĺžka života: -
Dostupnosť: V podobných podmienkach sa môže rod Euathlus vyskytovať a tuto poznámku uvádzam ako zaujímavosť. Doplňujúce info je z jedného svetového vtáčkarskeho fóra (zdroj asi časopis Sklípkan: THERAPHOSIDAE, Gold mountain, Conguillio). Tento vtáčkar bol nájdený v lokalite menom Conguillio, vo výške 800 m.n.m. Bola nájdená samica s kokónom, pričom vnútri bolo 159 malých pavúčikov. Zaujímavé je, že samica bola nájdená pod skalou teplota miesta výskytu, ktorú o 16:00 namerali, bola 19 – 20 stupňov. Dňa 2. marca boli zaznačené aj tieto teploty 18:30 – 17 stupňov a 19:00 – 12 stupňov. Nasledujúci deň o 10:00 bola nameraná teplota 15,4 stupňa na priamom slnku.