Ephebopus murinus
(Walckenaer, 1837)Popis: Charakteristické slonovinové paralelné pásiky na končatinách I – IV (časť patela a tibia) sa začína u mláďat prejavovať okolo 5 zvleku. Tento znak je aj hlavným odlišovacím prvkom od iných druhov v rode Ephebopus. Samica má svetlý karapax a tmavo hnedý abdomen, ktoré pekne kontrastujú s tmavými končatinami. Samec je v dospelostnom zvleku uniforme tmavo hnedý s jemným náznakom slonovinových pásikov na končatinách.
Veľkosť: Samice môžu mať okolo 5-6 cm v tele, samec okolo 3,5 - 4 cm.
Obranné správanie: V prípade ak má vhodné podmienky žije skryte. Na vyrušenie reaguje obranným postojom, veľmi rýchlym únikom alebo vykopávaním obranných chĺpkov. Tie sú unikátne a to tým, že ako jediný rod má obranné chĺpky situované v oblasti pedipálp . Ohnisko chĺpkov je na femure smerom ku chelicerám a je vidieť voľným okom. Obranný chĺpok nemá stopku a je priamo prichytený pomocou penetračného bodca na pokožke vtáčkara. Na abdomene obranné chĺpky nemá. Vystreľovať ich teda môže na nepriateľa priamo z nory, bez toho aby sa musel otáčať. Po nepriateľovi ich jednoducho strieľa do vzduchu. Podľa pozorovaní Ephebopus murinus by mal tento druh ako formu obrany vylučovať z chelicier aj zapáchajúcu tekutinu. Nejedná sa o toxicky významného vtáčkara, začiatočníkom však odporúčam hlavne kvôli jeho aktívnej obrane a rýchlosti nabrať skúsenosti s menej agresívnymi druhmi.
Pôvod: E. murinus ma pomerne širokú distribúciu a to hneď vo Francúzskej Guyane, Suriname a Brazílii (Tucuruí).
Spôsob života: Mláďatá Ephebopus murinus zbierané vo Francúzskej Guyane sa nachádzali hlavne v nízkej vegetácii, kde si budovali hniezda z pavučín lievikovitého tvaru. Mláďatá E. murinus sa zapradú v pavučinových hniezdach, pričom využívajú ako úkryt okolitú vegetáciu napr: Bromelia alta, Heliconia sp.. Neskôr si budujú nory, ktoré sa dajú identifikovať vďaka ich opradeniu v okolí vchodu. Nory môžu mať vertikálny alebo horizontálny charakter. Sfarbenie mláďat a dospelých jedincov je tiež diametrálne odlišné. Je to veľmi podobné ako u rodu Pachistopelma, kde sa sfarbenie mení počas vývoja a kopíruje momentálny habitat čo je aj forma ochrany voči predátorom a kanibalizmu od väčších kusov toho istého druhu. Malé pavúky sú rýchlejšie ako typicky zemné druhy (Brachypelma, Grammostola), čomu nasvedčuje aj stavba ich tela v počiatku vývoja, od 1. zvleku sú vyfarbené. Ephebopus má k stromovým rodom veľmi blízko a patrí do tej iste podčeľadi Aviculariinae ako Antillena, Avicularia, Caribena, Ybyrapora, Iridopelma, Pachistopelma a Typhochlaena.
Podmienky: Dospelé jedince sú čisto zemné druhy. Čím bude jedinec väčší odporúčam aj vyššiu vrstvu substrátu na vyhĺbenie nory. Pavúk bude tak istejší a eliminujete tým aj prípadný výpad. Párenie nie je nijako problematické, v kokóne býva okolo 20 - 100 ks mladých pavúkov. Občas sa stáva, že spravia aj druhý kokón. Samec má tibiálne háky. Pozor na výkyvy vzdušnej vlhkosti a teploty. V chovoch sa vyskytuje aj takzvaná „dark form“, ktorá má karapax tmavý a na končatinách nemusí mať viditeľné slonovinové paralelné pásiky. Pavúky už od mláďat zapriadajú, s prijímaním potravy som nezaznamenal žiadne problémy. Teplota okolo 26 stupňov, vzdušná vlhkosť minimálne 70 percent.
Doba dospievania: 2-3 roky
Dĺžka života: okolo 15 rokov
Dostupnosť: -
Orientačná cena: -