Jedným z najpoužívanejších typov potravy pri chove vtáčkarov ale aj iných dravých bezstavovcov ako aj plazov sú múčne červy.
Jednoznačne nepatria medzi tie najdrahšie položky medzi potravou, 1dl stojí obyčajne 20-30 korún a vydrží vám pre cca 30 malých pavúkoch asi na mesiac. Pokiaľ chováte len väčšie kusy pavúkov, ich chov sa vám zakladať neoplatí, lebo 1 múčny červ pre odrastenejší exemplár nie je ani "pod jednu cheliceru".
Naopak veľkou výhodou sú pokiaľ sa vám nedarí rozkŕmiť nejaké malé kúsky a mikro-cvrčky zrovna nie sú poruke. Kedy sa teda oplatí zakladať si takýto chov? Oplatí sa to pre každého, kto má aspoň 5-10 malých pavúkov a nechce sa mu chovať cvrčky alebo nemá priamy prístup k chovateľským potrebám, resp. sa chce poistiť, že bude mať vždy čo svojim chovancom predložiť ako potravu.
Samotný chov múčnych červov je na pousmiatie. Sám seba sa pýtam, či to vôbec možno nazvať chovom. V každom prípade sa jedná o triviálnu záležitosť a neúspech môže byť spôsobený nedostatkom trpezlivosti alebo nejakou fatálnou chybou.
Základom chovu je mať kúpený aspoň 1dl múčnych červov. Tieto môžete postupne skrmovať a samotné červy kŕmiť napr. múkou, strúhankou, granulami pre mačky a psy (tými suchými). Občas nezabudnite prihodiť niečo, čo obsahuje vodu, napr. kúsok jablka a podobne. Na druhý deň, pokiaľ vodnatú zložku červy neskonzumovali, odporúčam vytiahnuť kvôli zápachu a plesniam.
Dôležité je červy občas kontrolovať a priebežne vyberať kukly, ktoré tam budete nachádzať. Ak ich budete chovať pri cca 28-30 stupňoch, kukly sa objavia pomerne rýchlo. Tie prekladajte do nejakého kelímka s mierne navlhčeným servítkom. Z týchto kukiel sa časom vyliahnu chrobáky. Pre tých, čo toto počujú prvýkrát: múčne červy nie sú v skutočnosti klasické červíky, ale sú to larvy chrobákov. Kolobeh ich života je: vajíčko, niekoľko nymfálnych štádií, ktoré predstavujú tie "červy", kukla a imágo(chrobák).
Na rozmnožovanie a solídny počet malých lariev potrebujeme aspoň 30-40 chrobákov. Na kukle sú vždy už dopredu viditeľné znaky, že sa z nej ide liahnuť chrobák. Stmavne a bude vidno obrysy končatín. Tesne po vyliahnutí je chrobák bielo-červenkastý a musíte ho s larvami nechať ešte asi 2 dni. Potom ho preložíme do liahne.
Liaheň je v podstate akákoľvek nádoba, akú zoženiete v dome. Ja osobne som použil krabicu z maxi balenia maslovej nátierky, má približne 0,6 litra. Do nej som ako podklad umiestnil zmes strúhanka + múka (1:1), pridal som ovsené vločky, ryžu, piškóty, práškový cukor, sušené mlieko do kávy a niekoľko granúl pre psov. Toto som premiešal a urobil asi 7cm vysoké podklad.
Do tejto nádoby som prekladal vyliahnuté chrobáky a nijako som sa o ne ďalej nestaral. Občas som im prihodil vlhký lignocel od nejakého pavúka čo som premiestňoval, alebo guličky čo pavúky nechali z cvrčkov.
Stále som dokladal novo vyliahnutých chrobákov. Po asi 6 týždňoch som po odhrabaní substrátu našiel maličké larvy. Tieto sa budú živiť ďalej substrátom a postupne sa zvliekať. Priebežne ich môžem skrmovať a samozrejme si nejaký počet nechám pre novú generáciu chrobákov.
Ako vidíte, tento chov nie je vôbec náročný ani na čas ani na prostriedky a stačí vám naň maličký kúsok miesta kdekoľvek v miestnosti. Postup, ktorý som písal, je len mojou osobnou skúsenosťou a je určite veľa iných ako sa dá dosiahnuť jednoduchý odchov. Napríklad môžete kúpené červy umiestniť rovno do liahne a nechať všetko tak. Ja som ich prekladal kvôli kanibalizmu: červy a vyliahnuté chrobáky totiž s obľubou požierajú kukly.
Ak sa rozhodnete vyskúšať si svoj možno prvý odchov, želám vám veľa úspechov.